Select any mantra to jump directly to it.
Daily Prayers →
- Kara-darśanamकरदर्शनम्
- Bhūmi Kṣamā Prārthanāभूमिक्षमाप्रार्थना
- Snāna Mantraस्नानमन्त्र
- Gāyatrī Mantraगायत्रीमन्त्र
- Tvameva Mātāत्वमेव माता
- Brahmārpaṇamब्रह्मार्पणम्
- Sarasvatī Namastubhyamसरस्वति नमस्तुभ्यम्
- Vakratuṇḍa Mahākāyaवक्रतुण्ड महाकाय
- Rāma Nāma Mahimāरामनाममहिमा
- Kṛṣṇa Namanaकृष्णनमन
- Mahāmṛtyuṃjaya Mantraमहामृत्युञ्जयमन्त्र
- Devī Namanaदेवीनमन
- Śrīdevī Stutiश्रीदेवीस्तुति
- Ekatā Evaṃ Sadbhāva Prārthanāएकतासद्भावप्रार्थना
- Guru Stutiगुरुस्तुति
- Yogena Cittasya — Patañjali Prārthanāयोगेन चित्तस्य
Śānti Mantras →
Puruṣottama Yoga — Gītā Ch. 15 →
Daily prayers to sanctify each moment — from waking to sleeping.
Kara-darśanam
कर-दर्शनम् — Upon Waking (Gazing at one's hands)
Listen
0:00
Devanāgarī
कराग्रे वसते लक्ष्मीः करमध्ये सरस्वती।
करमूले तु गोविन्दः प्रभाते करदर्शनम्॥
करमूले तु गोविन्दः प्रभाते करदर्शनम्॥
Transliteration
karāgre vasate lakṣmīḥ karamadhye sarasvatī,
karamūle tu govindaḥ prabhāte karadarśanam.
karamūle tu govindaḥ prabhāte karadarśanam.
Meaning
At the tip of the hands resides Lakṣmī (goddess of prosperity), in the middle of the hands resides Sarasvatī (goddess of knowledge), and at the base of the hands resides Govinda (Lord Viṣṇu). One should gaze at one's hands each morning.
Bhūmi Kṣamā Prārthanā
भूमि-क्षमा-प्रार्थना — Before Stepping on the Earth
Listen
0:00
Devanāgarī
समुद्रवसने देवि पर्वतस्तनमण्डले।
विष्णुपत्नि नमस्तुभ्यं पादस्पर्शं क्षमस्व मे॥
विष्णुपत्नि नमस्तुभ्यं पादस्पर्शं क्षमस्व मे॥
Transliteration
samudravasane devi parvatastanamaṇḍale,
viṣṇupatni namastubhyaṃ pādasparśaṃ kṣamasva me.
viṣṇupatni namastubhyaṃ pādasparśaṃ kṣamasva me.
Meaning
O Goddess Earth, who is draped by the ocean and adorned by mountains, wife of Lord Viṣṇu, I bow to you. Please forgive me for touching you with my feet.
Snāna Mantra
स्नान-मन्त्र — Before Bathing
Listen
0:00
Devanāgarī
गङ्गे च यमुने चैव गोदावरि सरस्वति।
नर्मदे सिन्धु कावेरि जलेऽस्मिन् सन्निधिं कुरु॥
नर्मदे सिन्धु कावेरि जलेऽस्मिन् सन्निधिं कुरु॥
Transliteration
gaṅge ca yamune caiva godāvari sarasvati,
narmade sindhu kāveri jale'smin sannidhiṃ kuru.
narmade sindhu kāveri jale'smin sannidhiṃ kuru.
Meaning
O holy rivers — Gaṅgā, Yamunā, Godāvarī, Sarasvatī, Narmadā, Sindhu, and Kāverī — please be present in this water and sanctify my bath.
· · ·
Gāyatrī Mantra
गायत्री-मन्त्र — The Sacred Gāyatrī
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ भूर्भुवः सुवः
तत्सवितुर्वरेण्यम्
भर्गो देवस्य धीमहि
धियो यो नः प्रचोदयात्॥
तत्सवितुर्वरेण्यम्
भर्गो देवस्य धीमहि
धियो यो नः प्रचोदयात्॥
Transliteration
om bhūrbhuvaḥ suvaḥ
tatsaviturvareṇyam
bhargo devasya dhīmahi
dhiyo yo naḥ pracodayāt.
tatsaviturvareṇyam
bhargo devasya dhīmahi
dhiyo yo naḥ pracodayāt.
Meaning
We meditate on the divine radiance of the Supreme Creator (Savitṛ). May that effulgent light illuminate our intellect and guide our understanding.
Tvameva Mātā
त्वमेव माता — Universal Surrender Prayer
Listen
0:00
Devanāgarī
त्वमेव माता च पिता त्वमेव
त्वमेव बन्धुश्च सखा त्वमेव।
त्वमेव विद्या द्रविणं त्वमेव
त्वमेव सर्वं मम देव देव॥
त्वमेव बन्धुश्च सखा त्वमेव।
त्वमेव विद्या द्रविणं त्वमेव
त्वमेव सर्वं मम देव देव॥
Transliteration
tvameva mātā ca pitā tvameva
tvameva bandhuśca sakhā tvameva,
tvameva vidyā draviṇaṃ tvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva.
tvameva bandhuśca sakhā tvameva,
tvameva vidyā draviṇaṃ tvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva.
Meaning
You alone are my mother and father, you alone are my relative and friend, you alone are my knowledge and wealth — you alone are everything to me, O Lord of Lords.
Brahmārpaṇam
ब्रह्मार्पणम् — Before Any Meal (Bhagavad Gītā 4.24)
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ ब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविः ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम्।
ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना॥
अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः।
प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्॥
ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना॥
अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः।
प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्॥
Transliteration
om brahmārpaṇaṃ brahma haviḥ brahmāgnau brahmaṇā hutam,
brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā.
ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ dehamāśritaḥ,
prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham.
brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā.
ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ dehamāśritaḥ,
prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham.
Meaning
The act of offering is Brahman, the offering itself is Brahman, offered by Brahman into the fire of Brahman. Brahman alone is to be attained by one who sees Brahman in every action.
I am the fire of digestion (Vaiśvānara) present in the bodies of all living beings. United with the prāṇa and apāna breaths, I digest the four kinds of food.
I am the fire of digestion (Vaiśvānara) present in the bodies of all living beings. United with the prāṇa and apāna breaths, I digest the four kinds of food.
· · ·
Sarasvatī Namastubhyam
सरस्वति नमस्तुभ्यम् — Before Studies
Listen
0:00
Devanāgarī
सरस्वति नमस्तुभ्यं वरदे कामरूपिणि।
विद्यारम्भं करिष्यामि सिद्धिर्भवतु मे सदा॥
विद्यारम्भं करिष्यामि सिद्धिर्भवतु मे सदा॥
Transliteration
sarasvati namastubhyaṃ varade kāmarūpiṇi,
vidyārambhaṃ kariṣyāmi siddhirbhavatu me sadā.
vidyārambhaṃ kariṣyāmi siddhirbhavatu me sadā.
Meaning
O Sarasvatī, I bow to you, the bestower of boons, who takes any form at will. I am about to begin my studies — may success always be mine.
Vakratuṇḍa Mahākāya
वक्रतुण्ड महाकाय — Before an Important Task
Listen
0:00
Devanāgarī
वक्रतुण्ड महाकाय सूर्यकोटिसमप्रभ।
निर्विघ्नं कुरु मे देव सर्वकार्येषु सर्वदा॥
निर्विघ्नं कुरु मे देव सर्वकार्येषु सर्वदा॥
Transliteration
vakratuṇḍa mahākāya sūryakoṭisamaprabha,
nirvighnaṃ kuru me deva sarvakāryeṣu sarvadā.
nirvighnaṃ kuru me deva sarvakāryeṣu sarvadā.
Meaning
O Lord Gaṇeśa of the curved trunk, large body, and the brilliance of a million suns — please remove all obstacles from all my endeavours, always.
Rāma Nāma Mahimā
राम-नाम-महिमा — Glory of the Name of Rāma
Listen
0:00
Devanāgarī
श्री राम राम रामेति रमे रामे मनोरमे।
सहस्रनाम तत्तुल्यं रामनाम वरानने॥
सहस्रनाम तत्तुल्यं रामनाम वरानने॥
Transliteration
śrī rāma rāma rāmeti rame rāme manorame,
sahasranāma tattulyaṃ rāmanāma varānane.
sahasranāma tattulyaṃ rāmanāma varānane.
Meaning
O beautiful-faced one, I delight in repeating "Śrī Rāma, Rāma, Rāma." The name of Rāma is equal to a thousand names (of Viṣṇu).
Kṛṣṇa Namana
कृष्ण-नमन — Salutation to Kṛṣṇa
Listen
0:00
Devanāgarī
कृष्णाय वासुदेवाय हरये परमात्मने।
प्रणतक्लेशनाशाय गोविन्दाय नमो नमः॥
प्रणतक्लेशनाशाय गोविन्दाय नमो नमः॥
Transliteration
kṛṣṇāya vāsudevāya haraye paramātmane,
praṇatakleśanāśāya govindāya namo namaḥ.
praṇatakleśanāśāya govindāya namo namaḥ.
Meaning
Salutations to Kṛṣṇa, Vāsudeva, Hari, the Supreme Self — the destroyer of afflictions of those who bow down — to Govinda, again and again I bow.
· · ·
Mahāmṛtyuṃjaya Mantra
महामृत्युञ्जय-मन्त्र — The Great Death-Conquering Mantra
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ त्र्यम्बकं यजामहे सुगन्धिं पुष्टिवर्धनम्।
उर्वारुकमिव बन्धनान् मृत्योर्मुक्षीय मामृतात्॥
उर्वारुकमिव बन्धनान् मृत्योर्मुक्षीय मामृतात्॥
Transliteration
om tryambakaṃ yajāmahe sugandhiṃ puṣṭivardhanam,
urvārukamiva bandhanān mṛtyormukṣīya māmṛtāt.
urvārukamiva bandhanān mṛtyormukṣīya māmṛtāt.
Meaning
We worship the three-eyed Lord (Śiva) who is fragrant and nourishes all beings. May He liberate us from death, just as a ripe cucumber is freed from its vine — grant us immortality.
Devī Namana
देवी-नमन — Salutation to the Goddess
Listen
0:00
Devanāgarī
सर्वमङ्गलमाङ्गल्ये शिवे सर्वार्थसाधिके।
शरण्ये त्र्यम्बके गौरि नारायणि नमोऽस्तु ते॥
शरण्ये त्र्यम्बके गौरि नारायणि नमोऽस्तु ते॥
Transliteration
sarvamaṅgalamāṅgalye śive sarvārthasādhike,
śaraṇye tryambake gauri nārāyaṇi namo'stu te.
śaraṇye tryambake gauri nārāyaṇi namo'stu te.
Meaning
O auspicious one among all that is auspicious, O consort of Śiva, fulfiller of all goals, O refuge, three-eyed Gaurī, O Nārāyaṇī — salutations to you.
Śrīdevī Stuti
श्रीदेवी-स्तुति — Hymn to the Great Goddess
Listen
0:00
Devanāgarī
नमस्तेऽस्तु महामाये श्रीपीठे सुरपूजिते।
शङ्खचक्रगदाहस्ते महालक्ष्मि नमोऽस्तु ते॥
शङ्खचक्रगदाहस्ते महालक्ष्मि नमोऽस्तु ते॥
Transliteration
namaste'stu mahāmāye śrīpīṭhe surapūjite,
śaṅkhacakragadāhaste mahālakṣmi namo'stu te.
śaṅkhacakragadāhaste mahālakṣmi namo'stu te.
Meaning
Salutations to you, O Mahāmāyā, seated on the sacred seat, worshipped by the gods, holding the conch, discus, and mace — O Mahālakṣmī, salutations to you.
· · ·
Ekatā Evaṃ Sadbhāva Prārthanā
एकता एवं सद्भाव प्रार्थना — Prayer for Unity and Goodwill
Listen
0:00
Devanāgarī
संगच्छध्वं संवदध्वम् संवो मनांसि जानताम्।
देवा भागं यथा पूर्वे सञ्जानाना उपासते॥
समानो मन्त्रः समितिः समानी
समानं मनः सह चित्तमेषाम्।
समानं मन्त्रमभिमन्त्रये वः
समानेन वो हविषा जुहोमि॥
समानी व आकूतिः समाना हृदयानि वः।
समानमस्तु वो मनो यथा वः सुसहासति॥
देवा भागं यथा पूर्वे सञ्जानाना उपासते॥
समानो मन्त्रः समितिः समानी
समानं मनः सह चित्तमेषाम्।
समानं मन्त्रमभिमन्त्रये वः
समानेन वो हविषा जुहोमि॥
समानी व आकूतिः समाना हृदयानि वः।
समानमस्तु वो मनो यथा वः सुसहासति॥
Transliteration
saṃgacchadhvaṃ saṃvadadhvam saṃvo manāṃsi jānatām,
devā bhāgaṃ yathā pūrve sañjānānā upāsate.
samāno mantraḥ samitiḥ samānī
samānaṃ manaḥ saha cittameṣām,
samānaṃ mantramabhimantraye vaḥ
samānena vo haviṣā juhomi.
samānī va ākūtiḥ samānā hṛdayāni vaḥ,
samānamastu vo mano yathā vaḥ susahāsati.
devā bhāgaṃ yathā pūrve sañjānānā upāsate.
samāno mantraḥ samitiḥ samānī
samānaṃ manaḥ saha cittameṣām,
samānaṃ mantramabhimantraye vaḥ
samānena vo haviṣā juhomi.
samānī va ākūtiḥ samānā hṛdayāni vaḥ,
samānamastu vo mano yathā vaḥ susahāsati.
Meaning
May you move together, speak in harmony, and let your minds be united — just as the ancient gods shared their portion in unity.
May your purpose be the same, your assembly united, your minds and hearts in accord. I offer this prayer for your common good.
May your intentions be one, your hearts united, your minds in harmony — so that you may live together in perfect concord.
May your purpose be the same, your assembly united, your minds and hearts in accord. I offer this prayer for your common good.
May your intentions be one, your hearts united, your minds in harmony — so that you may live together in perfect concord.
· · ·
Guru Stuti
गुरु-स्तुति — Hymn to the Guru (Page 10)
Listen
0:00
Devanāgarī
अखण्डमण्डलाकारं व्याप्तं येन चराचरम्।
तत्पदं दर्शितं येन तस्मै श्रीगुरवे नमः॥
अज्ञानतिमिरान्धस्य ज्ञानाञ्जनशलाकया।
चक्षुरुन्मीलितं येन तस्मै श्री गुरवे नमः॥
गुरुर्ब्रह्मा गुरुर्विष्णुः गुरुर्देवो महेश्वरः।
गुरुः साक्षात् परब्रह्म तस्मै श्री गुरवे नमः॥
ब्रह्मानन्दं परमसुखदं केवलं ज्ञानमूर्तिं
द्वन्द्वातीतं गगनसदृशं तत्त्वमस्यादिलक्ष्यम्।
एकं नित्यं विमलमचलं सर्वधीसाक्षिभूतं
भावातीतं त्रिगुणरहितं सद्गुरुं तं नमामि॥
ध्यानमूलं गुरुर्मूर्तिः पूजामूलं गुरुपदम्।
मन्त्रमूलं गुरुर्वाक्यं मोक्षमूलं गुरूर्कृपा॥
तत्पदं दर्शितं येन तस्मै श्रीगुरवे नमः॥
अज्ञानतिमिरान्धस्य ज्ञानाञ्जनशलाकया।
चक्षुरुन्मीलितं येन तस्मै श्री गुरवे नमः॥
गुरुर्ब्रह्मा गुरुर्विष्णुः गुरुर्देवो महेश्वरः।
गुरुः साक्षात् परब्रह्म तस्मै श्री गुरवे नमः॥
ब्रह्मानन्दं परमसुखदं केवलं ज्ञानमूर्तिं
द्वन्द्वातीतं गगनसदृशं तत्त्वमस्यादिलक्ष्यम्।
एकं नित्यं विमलमचलं सर्वधीसाक्षिभूतं
भावातीतं त्रिगुणरहितं सद्गुरुं तं नमामि॥
ध्यानमूलं गुरुर्मूर्तिः पूजामूलं गुरुपदम्।
मन्त्रमूलं गुरुर्वाक्यं मोक्षमूलं गुरूर्कृपा॥
Transliteration
akhaṇḍamaṇḍalākāraṁ vyāptaṁ yena carācaram,
tatpadaṁ darśitaṁ yena tasmai śrīgurave namaḥ.
ajñāna timirāndhasya jñānāñjana śalākayā,
cakṣurunmīlitaṁ yena tasmai śrī gurave namaḥ.
gururbrahmā gururviṣṇuḥ gururdevo maheśvaraḥ,
guruḥ sākṣāt parabrahma tasmai śrī gurave namaḥ.
brahmānandaṁ paramasukhadaṁ kevalaṁ jñānamūrtiṁ
dvandvātītaṁ gaganasadṛśaṁ tattvamasyādilakṣyam,
ekaṁ nityaṁ vimalamacalaṁ sarvadhīsākṣibhūtaṁ
bhāvātītaṁ triguṇarahitaṁ sadguruṁ taṁ namāmi.
dhyānamūlaṁ gururmūrtiḥ pūjāmūlaṁ gururpadam,
mantramūlaṁ gururvākyaṁ mokṣamūlaṁ gurūrkṛpā.
tatpadaṁ darśitaṁ yena tasmai śrīgurave namaḥ.
ajñāna timirāndhasya jñānāñjana śalākayā,
cakṣurunmīlitaṁ yena tasmai śrī gurave namaḥ.
gururbrahmā gururviṣṇuḥ gururdevo maheśvaraḥ,
guruḥ sākṣāt parabrahma tasmai śrī gurave namaḥ.
brahmānandaṁ paramasukhadaṁ kevalaṁ jñānamūrtiṁ
dvandvātītaṁ gaganasadṛśaṁ tattvamasyādilakṣyam,
ekaṁ nityaṁ vimalamacalaṁ sarvadhīsākṣibhūtaṁ
bhāvātītaṁ triguṇarahitaṁ sadguruṁ taṁ namāmi.
dhyānamūlaṁ gururmūrtiḥ pūjāmūlaṁ gururpadam,
mantramūlaṁ gururvākyaṁ mokṣamūlaṁ gurūrkṛpā.
Meaning
Salutations to that Guru who revealed the state which pervades all of the moving and unmoving creation, like an undivided circle.
Salutations to that Guru who opened the eyes of one blinded by the darkness of ignorance with the collyrium-stick of knowledge.
The Guru is Brahmā (the Creator), the Guru is Viṣṇu (the Preserver), the Guru is Maheśvara (Śiva, the Transformer). The Guru is verily the Supreme Brahman — salutations to that sacred Guru.
I bow to that Sadguru — the bliss of Brahman, the bestower of supreme happiness, the embodiment of pure knowledge alone, beyond all dualities, infinite like the sky, the goal of declarations such as "Thou art That," the one, the eternal, the pure, the immovable, the witness of all minds, beyond all states, and free from the three guṇas.
The root of meditation is the Guru's form; the root of worship is the Guru's feet; the root of mantra is the Guru's word; the root of liberation is the Guru's grace.
Salutations to that Guru who opened the eyes of one blinded by the darkness of ignorance with the collyrium-stick of knowledge.
The Guru is Brahmā (the Creator), the Guru is Viṣṇu (the Preserver), the Guru is Maheśvara (Śiva, the Transformer). The Guru is verily the Supreme Brahman — salutations to that sacred Guru.
I bow to that Sadguru — the bliss of Brahman, the bestower of supreme happiness, the embodiment of pure knowledge alone, beyond all dualities, infinite like the sky, the goal of declarations such as "Thou art That," the one, the eternal, the pure, the immovable, the witness of all minds, beyond all states, and free from the three guṇas.
The root of meditation is the Guru's form; the root of worship is the Guru's feet; the root of mantra is the Guru's word; the root of liberation is the Guru's grace.
· · ·
Yogena Cittasya — Patañjali Prārthanā
योगेन चित्तस्य — Invocation to Sage Patañjali
Listen
0:00
Devanāgarī
योगेन चित्तस्य पदेन वाचां
मलं शरीरस्य च वैद्यकेन।
योऽपाकरोत्तं प्रवरं मुनीनां
पतञ्जलिं प्राञ्जलिरानतोऽस्मि॥
आबाहु पुरुषाकारं
शङ्खचक्रासिधारिणम्।
सहस्रशिरसं श्वेतं
प्रणमामि पतञ्जलिम्॥
मलं शरीरस्य च वैद्यकेन।
योऽपाकरोत्तं प्रवरं मुनीनां
पतञ्जलिं प्राञ्जलिरानतोऽस्मि॥
आबाहु पुरुषाकारं
शङ्खचक्रासिधारिणम्।
सहस्रशिरसं श्वेतं
प्रणमामि पतञ्जलिम्॥
Transliteration
yogena cittasya padena vācāṃ
malaṃ śarīrasya ca vaidyakena,
yo'pākarottaṃ pravaraṃ munīnāṃ
patañjaliṃ prāñjalirānato'smi.
ābāhu puruṣākāraṃ
śaṅkhacakrāsidhāriṇam,
sahasraśirasaṃ śvetaṃ
praṇamāmi patañjalim.
malaṃ śarīrasya ca vaidyakena,
yo'pākarottaṃ pravaraṃ munīnāṃ
patañjaliṃ prāñjalirānato'smi.
ābāhu puruṣākāraṃ
śaṅkhacakrāsidhāriṇam,
sahasraśirasaṃ śvetaṃ
praṇamāmi patañjalim.
Meaning
I bow with folded hands to Patañjali, the best among sages, who removed the impurities of the mind through Yoga, of speech through Grammar, and of the body through Medicine.
I prostrate before Patañjali — who has a human form up to the arms, who holds a conch, a discus, and a sword, who is white in colour, and who has a thousand heads (as the incarnation of Ādiśeṣa).
I prostrate before Patañjali — who has a human form up to the arms, who holds a conch, a discus, and a sword, who is white in colour, and who has a thousand heads (as the incarnation of Ādiśeṣa).
Sacred peace invocations — chanted to invoke harmony within and without.
Asato Mā Sadgamaya
असतो मा सद्गमय — Bṛhadāraṇyaka Upaniṣad 1.3.28
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ असतो मा सद्गमय।
तमसो मा ज्योतिर्गमय।
मृत्योर्मामृतं गमय।
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
तमसो मा ज्योतिर्गमय।
मृत्योर्मामृतं गमय।
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
om asato mā sadgamaya,
tamaso mā jyotirgamaya,
mṛtyormāmṛtaṃ gamaya,
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
tamaso mā jyotirgamaya,
mṛtyormāmṛtaṃ gamaya,
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
Lead me from the unreal to the Real, from darkness to Light, from death to Immortality. Om, peace, peace, peace.
Bhadraṃ Karṇebhiḥ
भद्रं कर्णेभिः — Invocation for Auspiciousness
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः।
भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः।
स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिः।
व्यशेम देवहितं यदायुः।
स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः।
स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः।
स्वस्ति नस्ताक्षर्यो अरिष्टनेमिः।
स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः।
स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिः।
व्यशेम देवहितं यदायुः।
स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः।
स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः।
स्वस्ति नस्ताक्षर्यो अरिष्टनेमिः।
स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
om bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ,
bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ,
sthirairaṅgaistuṣṭuvāṁsastanūbhiḥ,
vyaśema devahitaṃ yadāyuḥ,
svasti na indro vṛddhaśravāḥ,
svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ,
svasti nastākṣaryo ariṣṭanemiḥ,
svasti no bṛhaspatirdadhātu.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ,
sthirairaṅgaistuṣṭuvāṁsastanūbhiḥ,
vyaśema devahitaṃ yadāyuḥ,
svasti na indro vṛddhaśravāḥ,
svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ,
svasti nastākṣaryo ariṣṭanemiḥ,
svasti no bṛhaspatirdadhātu.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
O Gods, may we hear what is auspicious with our ears. May we see what is auspicious with our eyes, O worshipful ones. May we enjoy the life allotted by the Gods with steady limbs and healthy bodies. May Indra of great fame bless us. May the all-knowing Pūṣā bless us. May Garuḍa, the destroyer of evil, bless us. May Bṛhaspati grant us well-being. Om, peace, peace, peace.
Pūrṇamadaḥ Pūrṇamidam
पूर्णमदः पूर्णमिदम् — Īśāvāsya Upaniṣad Invocation
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ पूर्णमदः पूर्णमिदम् पूर्णात् पूर्णमुदच्यते।
पूर्णस्य पूर्णमादाय पूर्णमेवावशिष्यते।
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
पूर्णस्य पूर्णमादाय पूर्णमेवावशिष्यते।
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
om pūrṇamadaḥ pūrṇamidam pūrṇāt pūrṇamudacyate,
pūrṇasya pūrṇamādāya pūrṇamevāvaśiṣyate,
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
pūrṇasya pūrṇamādāya pūrṇamevāvaśiṣyate,
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
That (Brahman) is whole. This (universe) is whole. From the Whole, the Whole arises. Even when the Whole is taken from the Whole, the Whole alone remains. Om, peace, peace, peace.
Hiraṇmayena Pātreṇa
हिरण्मयेन पात्रेण — Īśāvāsya Upaniṣad 15–18 (Prayer for the Unveiling of Truth)
Listen
0:00
Devanāgarī
हिरण्मयेन पात्रेण सत्यस्यापिहितं मुखम्।
तत्त्वं पूषन्नपावृणु सत्यधर्माय दृष्टये॥
पूषन्नेकर्षे यम सूर्य प्राजापत्य
व्यूह रश्मीन् समूह तेजः।
यत्ते रूपं कल्याणतमं तत्ते पश्यामि
योऽसावसौ पुरुषः सोऽहमस्मि॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
तत्त्वं पूषन्नपावृणु सत्यधर्माय दृष्टये॥
पूषन्नेकर्षे यम सूर्य प्राजापत्य
व्यूह रश्मीन् समूह तेजः।
यत्ते रूपं कल्याणतमं तत्ते पश्यामि
योऽसावसौ पुरुषः सोऽहमस्मि॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
hiraṇmayena pātreṇa satyasyāpihitaṃ mukham,
tattvaṃ pūṣannapāvṛṇu satyadharmāya dṛṣṭaye.
pūṣannekarṣe yama sūrya prājāpatya
vyūha raśmīn samūha tejaḥ,
yatte rūpaṃ kalyāṇatamaṃ tatte paśyāmi
yo'sāvasau puruṣaḥ so'hamasmi.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
tattvaṃ pūṣannapāvṛṇu satyadharmāya dṛṣṭaye.
pūṣannekarṣe yama sūrya prājāpatya
vyūha raśmīn samūha tejaḥ,
yatte rūpaṃ kalyāṇatamaṃ tatte paśyāmi
yo'sāvasau puruṣaḥ so'hamasmi.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
The face of Truth is covered by a golden disc. O Pūṣan (Sun), remove it so that I, a devotee of Truth, may behold it.
O Pūṣan, sole seer, O Yama, O Sūrya, O child of Prajāpati — withdraw your rays, gather your brilliance. I behold your most auspicious form. That Puruṣa who is there (in the sun) — I am He.
Om, peace, peace, peace.
O Pūṣan, sole seer, O Yama, O Sūrya, O child of Prajāpati — withdraw your rays, gather your brilliance. I behold your most auspicious form. That Puruṣa who is there (in the sun) — I am He.
Om, peace, peace, peace.
Śaṃ No Mitraḥ
शं नो मित्रः — Taittirīya Upaniṣad 1.1
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ शं नो मित्रः शं वरुणः।
शं नो भवत्वर्यमा।
शं नो इन्द्रो बृहस्पतिः।
शं नो विष्णुरुरुक्रमः।
नमो ब्रह्मणे।
नमस्ते वायो।
त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि।
त्वामेव प्रत्यक्षं ब्रह्म वदिष्यामि।
ऋतं वदिष्यामि।
सत्यं वदिष्यामि।
तन्मामवतु।
तद्वक्तारमवतु।
अवतु माम्।
अवतु वक्तारम्॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
शं नो भवत्वर्यमा।
शं नो इन्द्रो बृहस्पतिः।
शं नो विष्णुरुरुक्रमः।
नमो ब्रह्मणे।
नमस्ते वायो।
त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि।
त्वामेव प्रत्यक्षं ब्रह्म वदिष्यामि।
ऋतं वदिष्यामि।
सत्यं वदिष्यामि।
तन्मामवतु।
तद्वक्तारमवतु।
अवतु माम्।
अवतु वक्तारम्॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
om śaṃ no mitraḥ śaṃ varuṇaḥ,
śaṃ no bhavatvaryamā,
śaṃ no indro bṛhaspatiḥ,
śaṃ no viṣṇururukramaḥ,
namo brahmaṇe,
namaste vāyo,
tvameva pratyakṣaṃ brahmāsi,
tvāmeva pratyakṣaṃ brahma vadiṣyāmi,
ṝtaṃ vadiṣyāmi,
satyaṃ vadiṣyāmi,
tanmāmavatu,
tadvaktāramavatu,
avatu mām,
avatu vaktāram.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
śaṃ no bhavatvaryamā,
śaṃ no indro bṛhaspatiḥ,
śaṃ no viṣṇururukramaḥ,
namo brahmaṇe,
namaste vāyo,
tvameva pratyakṣaṃ brahmāsi,
tvāmeva pratyakṣaṃ brahma vadiṣyāmi,
ṝtaṃ vadiṣyāmi,
satyaṃ vadiṣyāmi,
tanmāmavatu,
tadvaktāramavatu,
avatu mām,
avatu vaktāram.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
May Mitra (the Sun) be blissful to us. May Varuṇa be blissful. May Aryamā be blissful to us. May Indra and Bṛhaspati be blissful. May the far-striding Viṣṇu be blissful. Salutations to Brahman. Salutations to you, O Vāyu. You indeed are the perceptible Brahman. I shall declare you as the perceptible Brahman. I shall speak what is right. I shall speak the truth. May That protect me. May That protect the teacher. Protect me. Protect the teacher. Om, peace, peace, peace.
Sarve Bhavantu Sukhinaḥ
सर्वे भवन्तु सुखिनः — Universal Prayer for Well-being
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ सर्वे भवन्तु सुखिनः।
सर्वे सन्तु निरामयाः।
सर्वे भद्राणि पश्यन्तु।
मा कश्चित् दुःखभाग्भवेत्॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
सर्वे सन्तु निरामयाः।
सर्वे भद्राणि पश्यन्तु।
मा कश्चित् दुःखभाग्भवेत्॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Transliteration
om sarve bhavantu sukhinaḥ,
sarve santu nirāmayāḥ,
sarve bhadrāṇi paśyantu,
mā kaścit duḥkhabhāgbhavet.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
sarve santu nirāmayāḥ,
sarve bhadrāṇi paśyantu,
mā kaścit duḥkhabhāgbhavet.
om śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ.
Meaning
May all be happy. May all be free from illness. May all see what is auspicious. May no one suffer. Om, peace, peace, peace.
Śrīmadbhagavadgītā, Chapter 15 — The Yoga of the Supreme Person
Dhyāna Śloka — Vasudeva Sutam
ध्यान-श्लोक — वसुदेव सुतं देवम्
Listen
0:00
Devanāgarī
वसुदेव सुतं देवं कंस चाणूर मर्दनम् ।
देवकी परमानन्दं कृष्णं वन्दे जगद्गुरुम् ॥
देवकी परमानन्दं कृष्णं वन्दे जगद्गुरुम् ॥
Transliteration
vasudēva sutaṃ dēvaṃ kaṃsa chāṇūra mardanam,
dēvakī paramānandaṃ kṛṣṇaṃ vandē jagadgurum.
dēvakī paramānandaṃ kṛṣṇaṃ vandē jagadgurum.
Meaning
I salute Lord Kṛṣṇa, the son of Vasudeva, the divine one who destroyed Kaṃsa and Cāṇūra, the supreme bliss of Devakī, and the Guru of the entire world.
Dhyāna Śloka — Mūkaṃ Karoti
ध्यान-श्लोक — मूकं करोति वाचालम्
Listen
0:00
Devanāgarī
मूकं करोति वाचालं पंगुं लंघयते गिरि ।
यत् कृपा तमहं वंदे परमानंद माधवम् ॥
यत् कृपा तमहं वंदे परमानंद माधवम् ॥
Transliteration
mūkaṃ karoti vācālaṃ paṃguṃ laṃghayate giri,
yat kṛpā tamahaṃ vaṃde paramānaṃda mādhavam.
yat kṛpā tamahaṃ vaṃde paramānaṃda mādhavam.
Meaning
By whose grace the mute becomes eloquent and the lame crosses mountains — I salute that Mādhava (Kṛṣṇa), who is supreme bliss.
Oṃ Śrī Paramātmane Namaḥ
ॐ श्री परमात्मने नमः — Chapter Opening Invocation
Listen
0:00
Devanāgarī
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ पञ्चदशोऽध्यायः ।
पुरुषोत्तमयोगः
अथ पञ्चदशोऽध्यायः ।
पुरुषोत्तमयोगः
Transliteration
ōṃ śrī paramātmanē namaḥ
atha pañchadaśō'dhyāyaḥ ।
puruṣōttamayōgaḥ
atha pañchadaśō'dhyāyaḥ ।
puruṣōttamayōgaḥ
Meaning
Oṃ, salutations to the Supreme Self. Now begins the fifteenth chapter — the Yoga of the Supreme Person.
1 Verse 1
Listen
0:00
Devanāgarī
श्रीभगवानुवाच —
ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम्।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित्॥
ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम्।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित्॥
Transliteration
śrībhagavānuvāca —
ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṃ prāhuravyayam,
chandāṃsi yasya parṇāni yastaṃ veda sa vedavit.
ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṃ prāhuravyayam,
chandāṃsi yasya parṇāni yastaṃ veda sa vedavit.
Meaning
The Blessed Lord said: They speak of an imperishable Aśvattha tree with roots above and branches below, whose leaves are the Vedic hymns. One who knows this tree truly knows the Vedas.
2 Verse 2
Listen
0:00
Devanāgarī
अधश्चोर्ध्वं प्रसृतास्तस्य शाखा
गुणप्रवृद्धा विषयप्रवालाः।
अधश्च मूलान्यनुसन्ततानि
कर्मानुबन्धीनि मनुष्यलोके॥
गुणप्रवृद्धा विषयप्रवालाः।
अधश्च मूलान्यनुसन्ततानि
कर्मानुबन्धीनि मनुष्यलोके॥
Transliteration
adhaścordhvaṃ prasṛtāstasya śākhā
guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ,
adhaśca mūlānyanusantatāni
karmānubandhīni manuṣyaloke.
guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ,
adhaśca mūlānyanusantatāni
karmānubandhīni manuṣyaloke.
Meaning
Its branches spread below and above, nourished by the guṇas, with sense-objects as its buds. Its roots stretch downward into the world of humans, bound by actions.
3 Verses 3–4
Listen
0:00
Listen
0:00
Devanāgarī
न रूपमस्येह तथोपलभ्यते
नान्तो न चादिर्न च सम्प्रतिष्ठा।
अश्वत्थमेनं सुविरूढमूलम्
असङ्गशस्त्रेण दृढेन छित्त्वा॥
ततः पदं तत्परिमार्गितव्यं
यस्मिन्गता न निवर्तन्ति भूयः।
तमेव चाद्यं पुरुषं प्रपद्ये
यतः प्रवृत्तिः प्रसृता पुराणी॥
नान्तो न चादिर्न च सम्प्रतिष्ठा।
अश्वत्थमेनं सुविरूढमूलम्
असङ्गशस्त्रेण दृढेन छित्त्वा॥
ततः पदं तत्परिमार्गितव्यं
यस्मिन्गता न निवर्तन्ति भूयः।
तमेव चाद्यं पुरुषं प्रपद्ये
यतः प्रवृत्तिः प्रसृता पुराणी॥
Transliteration
na rūpamasyeha tathopalabhyate
nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā,
aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūlam
asaṅgaśastreṇa dṛḍhena chittvā.
tataḥ padaṃ tatparimārgitavyaṃ
yasmingatā na nivartanti bhūyaḥ,
tameva cādyaṃ puruṣaṃ prapadye
yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī.
nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā,
aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūlam
asaṅgaśastreṇa dṛḍhena chittvā.
tataḥ padaṃ tatparimārgitavyaṃ
yasmingatā na nivartanti bhūyaḥ,
tameva cādyaṃ puruṣaṃ prapadye
yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī.
Meaning
Its form is not perceived here as such — neither its end, nor its origin, nor its foundation. Having cut down this firmly-rooted Aśvattha tree with the strong sword of detachment, one must then seek that supreme state from which, having gone, one never returns — "I take refuge in that primeval Puruṣa from whom the ancient activity has streamed forth."
5 Verse 5
Listen
0:00
Devanāgarī
निर्मानमोहा जितसङ्गदोषा
अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाः।
द्वन्द्वैर्विमुक्ताः सुखदुःखसंज्ञैः
गच्छन्त्यमूढाः पदमव्ययं तत्॥
अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाः।
द्वन्द्वैर्विमुक्ताः सुखदुःखसंज्ञैः
गच्छन्त्यमूढाः पदमव्ययं तत्॥
Transliteration
nirmānamohā jitasaṅgadoṣā
adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥ,
dvandvairvimuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñaiḥ
gacchantyamūḍhāḥ padamavyayaṃ tat.
adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥ,
dvandvairvimuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñaiḥ
gacchantyamūḍhāḥ padamavyayaṃ tat.
Meaning
Free from pride and delusion, victorious over the evil of attachment, ever devoted to the Self, with desires turned away, liberated from the pairs of opposites known as pleasure and pain — the undeluded reach that imperishable state.
6 Verse 6
Listen
0:00
Devanāgarī
न तद्भासयते सूर्यो न शशाङ्को न पावकः।
यद्गत्वा न निवर्तन्ते तद्धाम परमं मम॥
यद्गत्वा न निवर्तन्ते तद्धाम परमं मम॥
Transliteration
na tadbhāsayate sūryo na śaśāṅko na pāvakaḥ,
yadgatvā na nivartante taddhāma paramaṃ mama.
yadgatvā na nivartante taddhāma paramaṃ mama.
Meaning
Neither the sun illumines that, nor the moon, nor fire. Having reached which, they do not return — that is My supreme abode.
7 Verse 7
Listen
0:00
Devanāgarī
ममैवांशो जीवलोके जीवभूतः सनातनः।
मनःषष्ठानीन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति॥
मनःषष्ठानीन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति॥
Transliteration
mamaivāṃśo jīvaloke jīvabhūtaḥ sanātanaḥ,
manaḥṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛtisthāni karṣati.
manaḥṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛtisthāni karṣati.
Meaning
An eternal portion of Myself becomes the living soul in the world of life, and draws to itself the five senses and the mind, which rest in Prakṛti (nature).
8 Verse 8
Listen
0:00
Devanāgarī
शरीरं यदवाप्नोति यच्चाप्युत्क्रामतीश्वरः।
गृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात्॥
गृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात्॥
Transliteration
śarīraṃ yadavāpnoti yaccāpyutkrāmatīśvaraḥ,
gṛhītvaitāni saṃyāti vāyurgandhānivāśayāt.
gṛhītvaitāni saṃyāti vāyurgandhānivāśayāt.
Meaning
When the soul (the lord of the body) acquires a body and when it leaves it, it takes these (senses and mind) and goes, as the wind carries fragrances from their source.
9 Verse 9
Listen
0:00
Devanāgarī
श्रोत्रं चक्षुः स्पर्शनं च रसनं घ्राणमेव च।
अधिष्ठाय मनश्चायं विषयानुपसेवते॥
अधिष्ठाय मनश्चायं विषयानुपसेवते॥
Transliteration
śrotraṃ cakṣuḥ sparśanaṃ ca rasanaṃ ghrāṇameva ca,
adhiṣṭhāya manaścāyaṃ viṣayānupasevate.
adhiṣṭhāya manaścāyaṃ viṣayānupasevate.
Meaning
Presiding over the ear, eye, touch, taste, smell, and also the mind — it (the soul) enjoys the objects of the senses.
10 Verse 10
Listen
0:00
Devanāgarī
उत्क्रामन्तं स्थितं वापि भुञ्जानं वा गुणान्वितम्।
विमूढा नानुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः॥
विमूढा नानुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः॥
Transliteration
utkrāmantaṃ sthitaṃ vāpi bhuñjānaṃ vā guṇānvitam,
vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ.
vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ.
Meaning
The deluded do not see the soul departing or staying, or experiencing, in association with the guṇas. But those who have the eye of knowledge see.
11 Verse 11
Listen
0:00
Devanāgarī
यतन्तो योगिनश्चैनं पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम्।
यतन्तोऽप्यकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्यचेतसः॥
यतन्तोऽप्यकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्यचेतसः॥
Transliteration
yatanto yoginaścainaṃ paśyantyātmanyavasthitam,
yatanto'pyakṛtātmāno nainaṃ paśyantyacetasaḥ.
yatanto'pyakṛtātmāno nainaṃ paśyantyacetasaḥ.
Meaning
Striving yogīs perceive the Self established within themselves. But those of unpurified minds, even though striving, do not see it.
12 Verse 12
Listen
0:00
Devanāgarī
यदादित्यगतं तेजो जगद्भासयतेऽखिलम्।
यच्चन्द्रमसि यच्चाग्नौ तत्तेजो विद्धि मामकम्॥
यच्चन्द्रमसि यच्चाग्नौ तत्तेजो विद्धि मामकम्॥
Transliteration
yadādityagataṃ tejo jagadbhāsayate'khilam,
yaccandramasi yaccāgnau tattejo viddhi māmakam.
yaccandramasi yaccāgnau tattejo viddhi māmakam.
Meaning
That light which resides in the sun and illumines the whole world, which is in the moon and in fire — know that light to be Mine.
13 Verse 13
Listen
0:00
Devanāgarī
गामाविश्य च भूतानि धारयाम्यहमोजसा।
पुष्णामि चौषधीः सर्वाः सोमो भूत्वा रसात्मकः॥
पुष्णामि चौषधीः सर्वाः सोमो भूत्वा रसात्मकः॥
Transliteration
gāmāviśya ca bhūtāni dhārayāmyahamojasā,
puṣṇāmi cauṣadhīḥ sarvāḥ somo bhūtvā rasātmakaḥ.
puṣṇāmi cauṣadhīḥ sarvāḥ somo bhūtvā rasātmakaḥ.
Meaning
Entering the earth, I sustain all beings with My energy. Becoming the watery moon (Soma), I nourish all plants with their vital essence.
14 Verse 14
Listen
0:00
Devanāgarī
अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः।
प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्॥
प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्॥
Transliteration
ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ dehamāśritaḥ,
prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham.
prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham.
Meaning
I am the digestive fire (Vaiśvānara) in the bodies of all living beings. United with the prāṇa and apāna breaths, I digest the four kinds of food.
15 Verse 15
Listen
0:00
Devanāgarī
सर्वस्य चाहं हृदि सन्निविष्टो
मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च।
वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो
वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम्॥
मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च।
वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो
वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम्॥
Transliteration
sarvasya cāhaṃ hṛdi sanniviṣṭo
mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca,
vedaiśca sarvairahameva vedyo
vedāntakṛdvedavideva cāham.
mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca,
vedaiśca sarvairahameva vedyo
vedāntakṛdvedavideva cāham.
Meaning
I am seated in the hearts of all. From Me come memory, knowledge, and their absence. I alone am to be known through all the Vedas. I am the author of the Vedānta, and I am the knower of the Vedas.
16 Verse 16
Listen
0:00
Devanāgarī
द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते॥
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते॥
Transliteration
dvāvimau puruṣau loke kṣaraścākṣara eva ca,
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni kūṭastho'kṣara ucyate.
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni kūṭastho'kṣara ucyate.
Meaning
There are two puruṣas (beings) in this world — the perishable and the imperishable. All beings are the perishable; the unchanging (Kūṭastha) is called the imperishable.
17 Verse 17
Listen
0:00
Devanāgarī
उत्तमः पुरुषस्त्वन्यः परमात्मेत्युदाहृतः।
यो लोकत्रयमाविश्य बिभर्त्यव्यय ईश्वरः॥
यो लोकत्रयमाविश्य बिभर्त्यव्यय ईश्वरः॥
Transliteration
uttamaḥ puruṣastvanyaḥ paramātmetyudāhṛtaḥ,
yo lokatrayamāviśya bibhartyavyaya īśvaraḥ.
yo lokatrayamāviśya bibhartyavyaya īśvaraḥ.
Meaning
But there is another, the Supreme Puruṣa, called the Paramātmā (Supreme Self), who, as the imperishable Lord, pervades the three worlds and sustains them.
18 Verse 18
Listen
0:00
Devanāgarī
यस्मात्क्षरमतीतोऽहमक्षरादपि चोत्तमः।
अतोऽस्मि लोके वेदे च प्रथितः पुरुषोत्तमः॥
अतोऽस्मि लोके वेदे च प्रथितः पुरुषोत्तमः॥
Transliteration
yasmātkṣaramatīto'hamakṣarādapi cottamaḥ,
ato'smi loke vede ca prathitaḥ puruṣottamaḥ.
ato'smi loke vede ca prathitaḥ puruṣottamaḥ.
Meaning
Since I transcend the perishable and am even higher than the imperishable, I am celebrated in the world and in the Vedas as the Puruṣottama (Supreme Person).
19 Verse 19
Listen
0:00
Devanāgarī
यो मामेवमसम्मूढो जानाति पुरुषोत्तमम्।
स सर्वविद्भजति मां सर्वभावेन भारत॥
स सर्वविद्भजति मां सर्वभावेन भारत॥
Transliteration
yo māmevamasammūḍho jānāti puruṣottamam,
sa sarvavidbhajati māṃ sarvabhāvena bhārata.
sa sarvavidbhajati māṃ sarvabhāvena bhārata.
Meaning
One who, undeluded, thus knows Me as the Supreme Person — that all-knowing one worships Me with their whole being, O Bhārata (Arjuna).
20 Verse 20
Listen
0:00
Devanāgarī
इति गुह्यतमं शास्त्रमिदमुक्तं मयानघ।
एतद्बुद्ध्वा बुद्धिमान्स्यात्कृतकृत्यश्च भारत॥
एतद्बुद्ध्वा बुद्धिमान्स्यात्कृतकृत्यश्च भारत॥
Transliteration
iti guhyatamaṃ śāstramidamuktaṃ mayānagha,
etadbuddhvā buddhimānsyātkṛtakṛtyaśca bhārata.
etadbuddhvā buddhimānsyātkṛtakṛtyaśca bhārata.
Meaning
Thus, this most secret teaching has been imparted by Me, O sinless one. Understanding this, one becomes truly wise and will have fulfilled all duties, O Bhārata.
Listen
0:00
ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे
पुरुषोत्तमयोगो नाम पञ्चदशोऽध्यायः॥
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे
पुरुषोत्तमयोगो नाम पञ्चदशोऽध्यायः॥
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde
puruṣottamayogo nāma pañcadaśo'dhyāyaḥ.
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde
puruṣottamayogo nāma pañcadaśo'dhyāyaḥ.
Thus ends the fifteenth chapter of the Śrīmad Bhagavad Gītā,
the Yoga of the Supreme Person, in the dialogue between Śrī Kṛṣṇa and Arjuna.
the Yoga of the Supreme Person, in the dialogue between Śrī Kṛṣṇa and Arjuna.
Hanumān Chālīsā — Forty verses in praise of Lord Hanumān, composed by Gosvāmī Tulasīdāsa
Dohā (Opening)
दोहा — Invocation
Devanāgarī
श्रीगुरु चरन सरोज रज निज मनु मुकुरु सुधारि।
बरनउँ रघुबर बिमल जसु जो दायकु फल चारि॥
बुद्धिहीन तनु जानिके सुमिरौं पवनकुमार।
बल बुद्धि विद्या देहु मोहिं हरहु कलेस विकार॥
बरनउँ रघुबर बिमल जसु जो दायकु फल चारि॥
बुद्धिहीन तनु जानिके सुमिरौं पवनकुमार।
बल बुद्धि विद्या देहु मोहिं हरहु कलेस विकार॥
Transliteration
śrīguru carana saroja raja nija manu mukuru sudhāri,
baranauṁ raghubara bimala jasu jo dāyaku phala cāri.
buddhihīna tanu jānike sumirauṁ pavanakumāra,
bala buddhi vidyā dehu mohiṁ harahu kalesa vikāra.
baranauṁ raghubara bimala jasu jo dāyaku phala cāri.
buddhihīna tanu jānike sumirauṁ pavanakumāra,
bala buddhi vidyā dehu mohiṁ harahu kalesa vikāra.
Meaning
Having polished the mirror of my mind with the dust from the lotus feet of Śrī Guru, I describe the pure glory of Śrī Rāma, the best of the Raghus, which bestows the four fruits of life.
Knowing my body to be devoid of intelligence, I remember the son of the Wind (Hanumān). Grant me strength, wisdom, and knowledge, and remove my afflictions and impurities.
Knowing my body to be devoid of intelligence, I remember the son of the Wind (Hanumān). Grant me strength, wisdom, and knowledge, and remove my afflictions and impurities.
Chaupāī 1–5
Devanāgarī
जय हनुमान ज्ञान गुन सागर।
जय कपीस तिहुँ लोक उजागर॥ १॥
राम दूत अतुलित बल धामा।
अञ्जनि पुत्र पवनसुत नामा॥ २॥
महाबीर बिक्रम बजरंगी।
कुमति निवार सुमति के संगी॥ ३॥
कंचन बरन बिराज सुबेसा।
कानन कुण्डल कुंचित केसा॥ ४॥
हाथ बज्र औ ध्वजा बिराजै।
काँधे मूँज जनेऊ साजै॥ ५॥
जय कपीस तिहुँ लोक उजागर॥ १॥
राम दूत अतुलित बल धामा।
अञ्जनि पुत्र पवनसुत नामा॥ २॥
महाबीर बिक्रम बजरंगी।
कुमति निवार सुमति के संगी॥ ३॥
कंचन बरन बिराज सुबेसा।
कानन कुण्डल कुंचित केसा॥ ४॥
हाथ बज्र औ ध्वजा बिराजै।
काँधे मूँज जनेऊ साजै॥ ५॥
Transliteration
jaya hanumāna jñāna guna sāgara,
jaya kapīsa tihuṁ loka ujāgara. ||1||
rāma dūta atulita bala dhāmā,
añjani putra pavanasuta nāmā. ||2||
mahābīra bikrama bajaraṅgī,
kumati nivāra sumati ke saṅgī. ||3||
kañcana barana birāja subesā,
kānana kuṇḍala kuñcita kesā. ||4||
hātha bajra au dhvajā birājai,
kāṁdhe mūṁja janeū sājai. ||5||
jaya kapīsa tihuṁ loka ujāgara. ||1||
rāma dūta atulita bala dhāmā,
añjani putra pavanasuta nāmā. ||2||
mahābīra bikrama bajaraṅgī,
kumati nivāra sumati ke saṅgī. ||3||
kañcana barana birāja subesā,
kānana kuṇḍala kuñcita kesā. ||4||
hātha bajra au dhvajā birājai,
kāṁdhe mūṁja janeū sājai. ||5||
Meaning
1. Victory to Hanumān, ocean of wisdom and virtue! Victory to the Lord of monkeys, who illumines the three worlds!
2. You are the messenger of Rāma, the abode of matchless strength, son of Añjanī, known as the son of the Wind.
3. O great hero of tremendous valour with a body strong as a thunderbolt — you dispel evil thoughts and are the companion of good intellect.
4. Your golden complexion is splendid, with beautiful attire, ear-rings, and curly hair.
5. In your hands shine the thunderbolt-mace and a banner; on your shoulder rests the sacred thread of muñja grass.
2. You are the messenger of Rāma, the abode of matchless strength, son of Añjanī, known as the son of the Wind.
3. O great hero of tremendous valour with a body strong as a thunderbolt — you dispel evil thoughts and are the companion of good intellect.
4. Your golden complexion is splendid, with beautiful attire, ear-rings, and curly hair.
5. In your hands shine the thunderbolt-mace and a banner; on your shoulder rests the sacred thread of muñja grass.
Chaupāī 6–10
Devanāgarī
शंकर सुवन केसरी नंदन।
तेज प्रताप महा जग बंदन॥ ६॥
विद्यावान गुनी अति चातुर।
राम काज करिबे को आतुर॥ ७॥
प्रभु चरित्र सुनिबे को रसिया।
राम लखन सीता मन बसिया॥ ८॥
सूक्ष्म रूप धरि सियहिं दिखावा।
बिकट रूप धरि लंक जरावा॥ ९॥
भीम रूप धरि असुर संहारे।
रामचन्द्र के काज सँवारे॥ १०॥
तेज प्रताप महा जग बंदन॥ ६॥
विद्यावान गुनी अति चातुर।
राम काज करिबे को आतुर॥ ७॥
प्रभु चरित्र सुनिबे को रसिया।
राम लखन सीता मन बसिया॥ ८॥
सूक्ष्म रूप धरि सियहिं दिखावा।
बिकट रूप धरि लंक जरावा॥ ९॥
भीम रूप धरि असुर संहारे।
रामचन्द्र के काज सँवारे॥ १०॥
Transliteration
śaṅkara suvana kesarī nandana,
teja pratāpa mahā jaga bandana. ||6||
vidyāvāna gunī ati cātura,
rāma kāja karibe ko ātura. ||7||
prabhu caritra sunibe ko rasiyā,
rāma lakhana sītā mana basiyā. ||8||
sūkṣma rūpa dhari siyahiṁ dikhāvā,
bikaṭa rūpa dhari laṅka jarāvā. ||9||
bhīma rūpa dhari asura saṁhāre,
rāmacandra ke kāja saṁvāre. ||10||
teja pratāpa mahā jaga bandana. ||6||
vidyāvāna gunī ati cātura,
rāma kāja karibe ko ātura. ||7||
prabhu caritra sunibe ko rasiyā,
rāma lakhana sītā mana basiyā. ||8||
sūkṣma rūpa dhari siyahiṁ dikhāvā,
bikaṭa rūpa dhari laṅka jarāvā. ||9||
bhīma rūpa dhari asura saṁhāre,
rāmacandra ke kāja saṁvāre. ||10||
Meaning
6. You are an incarnation of Śaṅkara and the delight of Kesarī; your glory and valour are revered throughout the world.
7. You are learned, virtuous, and supremely clever — always eager to serve Rāma's cause.
8. You delight in hearing the stories of the Lord; Rāma, Lakṣmaṇa, and Sītā dwell in your heart.
9. Assuming a tiny form, you appeared before Sītā; assuming a fearsome form, you burned Laṅkā.
10. Assuming a mighty form, you destroyed the demons and accomplished all the tasks of Śrī Rāmacandra.
7. You are learned, virtuous, and supremely clever — always eager to serve Rāma's cause.
8. You delight in hearing the stories of the Lord; Rāma, Lakṣmaṇa, and Sītā dwell in your heart.
9. Assuming a tiny form, you appeared before Sītā; assuming a fearsome form, you burned Laṅkā.
10. Assuming a mighty form, you destroyed the demons and accomplished all the tasks of Śrī Rāmacandra.
Chaupāī 11–15
Devanāgarī
लाय सजीवन लखन जियाये।
श्रीरघुबीर हरषि उर लाये॥ ११॥
रघुपति कीन्हीं बहुत बड़ाई।
तुम मम प्रिय भरतहि सम भाई॥ १२॥
सहस बदन तुम्हरो जस गावैं।
अस कहि श्रीपति कण्ठ लगावैं॥ १३॥
सनकादिक ब्रह्मादि मुनीसा।
नारद सारद सहित अहीसा॥ १४॥
जम कुबेर दिगपाल जहाँ ते।
कबि कोबिद कहि सके कहाँ ते॥ १५॥
श्रीरघुबीर हरषि उर लाये॥ ११॥
रघुपति कीन्हीं बहुत बड़ाई।
तुम मम प्रिय भरतहि सम भाई॥ १२॥
सहस बदन तुम्हरो जस गावैं।
अस कहि श्रीपति कण्ठ लगावैं॥ १३॥
सनकादिक ब्रह्मादि मुनीसा।
नारद सारद सहित अहीसा॥ १४॥
जम कुबेर दिगपाल जहाँ ते।
कबि कोबिद कहि सके कहाँ ते॥ १५॥
Transliteration
lāya sajīvana lakhana jiyāye,
śrīraghubīra haraṣi ura lāye. ||11||
raghupati kīnhīṁ bahuta baḍāī,
tuma mama priya bharatahi sama bhāī. ||12||
sahasa badana tumharo jasa gāvaiṁ,
asa kahi śrīpati kaṇṭha lagāvaiṁ. ||13||
sanakādika brahmādi munīsā,
nārada śārada sahita ahīsā. ||14||
jama kubera digapāla jahāṁ te,
kabi kobida kahi sake kahāṁ te. ||15||
śrīraghubīra haraṣi ura lāye. ||11||
raghupati kīnhīṁ bahuta baḍāī,
tuma mama priya bharatahi sama bhāī. ||12||
sahasa badana tumharo jasa gāvaiṁ,
asa kahi śrīpati kaṇṭha lagāvaiṁ. ||13||
sanakādika brahmādi munīsā,
nārada śārada sahita ahīsā. ||14||
jama kubera digapāla jahāṁ te,
kabi kobida kahi sake kahāṁ te. ||15||
Meaning
11. You brought the Sañjīvanī herb and revived Lakṣmaṇa; Śrī Rāma embraced you joyfully.
12. The Lord of the Raghus praised you greatly, saying "You are as dear to me as my brother Bharata."
13. "May Śeṣa (the thousand-headed serpent) sing your glory!" — saying thus, Śrī Rāma embraced you.
14. Sanaka and the other sages, Brahmā, the great munis, Nārada, Śārada (Sarasvatī), and Śeṣanāga —
15. Yama, Kubera, the guardians of the directions — even poets and scholars cannot fully describe your glory.
12. The Lord of the Raghus praised you greatly, saying "You are as dear to me as my brother Bharata."
13. "May Śeṣa (the thousand-headed serpent) sing your glory!" — saying thus, Śrī Rāma embraced you.
14. Sanaka and the other sages, Brahmā, the great munis, Nārada, Śārada (Sarasvatī), and Śeṣanāga —
15. Yama, Kubera, the guardians of the directions — even poets and scholars cannot fully describe your glory.
Chaupāī 16–20
Devanāgarī
तुम उपकार सुग्रीवहिं कीन्हा।
राम मिलाय राज पद दीन्हा॥ १६॥
तुम्हरो मन्त्र विभीषन माना।
लंकेश्वर भए सब जग जाना॥ १७॥
जुग सहस्र जोजन पर भानू।
लील्यो ताहि मधुर फल जानू॥ १८॥
प्रभु मुद्रिका मेलि मुख माहीं।
जलधि लाँघि गये अचरज नाहीं॥ १९॥
दुर्गम काज जगत के जेते।
सुगम अनुग्रह तुम्हरे तेते॥ २०॥
राम मिलाय राज पद दीन्हा॥ १६॥
तुम्हरो मन्त्र विभीषन माना।
लंकेश्वर भए सब जग जाना॥ १७॥
जुग सहस्र जोजन पर भानू।
लील्यो ताहि मधुर फल जानू॥ १८॥
प्रभु मुद्रिका मेलि मुख माहीं।
जलधि लाँघि गये अचरज नाहीं॥ १९॥
दुर्गम काज जगत के जेते।
सुगम अनुग्रह तुम्हरे तेते॥ २०॥
Transliteration
tuma upakāra sugrīvahiṁ kīnhā,
rāma milāya rāja pada dīnhā. ||16||
tumharo mantra vibhīṣana mānā,
laṅkeśvara bhae saba jaga jānā. ||17||
juga sahasra jojana para bhānū,
līlyo tāhi madhura phala jānū. ||18||
prabhu mudrikā meli mukha māhīṁ,
jaladhi lāṁghi gaye acaraja nāhīṁ. ||19||
durgama kāja jagata ke jete,
sugama anugraha tumhare tete. ||20||
rāma milāya rāja pada dīnhā. ||16||
tumharo mantra vibhīṣana mānā,
laṅkeśvara bhae saba jaga jānā. ||17||
juga sahasra jojana para bhānū,
līlyo tāhi madhura phala jānū. ||18||
prabhu mudrikā meli mukha māhīṁ,
jaladhi lāṁghi gaye acaraja nāhīṁ. ||19||
durgama kāja jagata ke jete,
sugama anugraha tumhare tete. ||20||
Meaning
16. You did a great favour to Sugrīva — reuniting him with Rāma, you restored his kingdom.
17. Vibhīṣaṇa heeded your counsel and became the Lord of Laṅkā, as the whole world knows.
18. The sun, thousands of yojanas away, you swallowed thinking it a sweet fruit.
19. Placing the Lord's ring in your mouth, you leaped across the ocean — no surprise!
20. All the difficult tasks in the world become easy by your grace.
17. Vibhīṣaṇa heeded your counsel and became the Lord of Laṅkā, as the whole world knows.
18. The sun, thousands of yojanas away, you swallowed thinking it a sweet fruit.
19. Placing the Lord's ring in your mouth, you leaped across the ocean — no surprise!
20. All the difficult tasks in the world become easy by your grace.
Chaupāī 21–25
Devanāgarī
राम दुआरे तुम रखवारे।
होत न आज्ञा बिनु पैसारे॥ २१॥
सब सुख लहैं तुम्हारी सरना।
तुम रक्षक काहू को डर ना॥ २२॥
आपन तेज सम्हारो आपै।
तीनों लोक हाँक तें काँपै॥ २३॥
भूत पिसाच निकट नहिं आवै।
महाबीर जब नाम सुनावै॥ २४॥
नासै रोग हरै सब पीरा।
जपत निरन्तर हनुमत बीरा॥ २५॥
होत न आज्ञा बिनु पैसारे॥ २१॥
सब सुख लहैं तुम्हारी सरना।
तुम रक्षक काहू को डर ना॥ २२॥
आपन तेज सम्हारो आपै।
तीनों लोक हाँक तें काँपै॥ २३॥
भूत पिसाच निकट नहिं आवै।
महाबीर जब नाम सुनावै॥ २४॥
नासै रोग हरै सब पीरा।
जपत निरन्तर हनुमत बीरा॥ २५॥
Transliteration
rāma duāre tuma rakhavāre,
hota na ājñā binu paisāre. ||21||
saba sukha lahaiṁ tumhārī saranā,
tuma rakṣaka kāhū ko ḍara nā. ||22||
āpana teja samhāro āpai,
tīnoṁ loka hāṁka teṁ kāṁpai. ||23||
bhūta pisāca nikaṭa nahīṁ āvai,
mahābīra jaba nāma sunāvai. ||24||
nāsai roga harai saba pīrā,
japata nirantara hanumata bīrā. ||25||
hota na ājñā binu paisāre. ||21||
saba sukha lahaiṁ tumhārī saranā,
tuma rakṣaka kāhū ko ḍara nā. ||22||
āpana teja samhāro āpai,
tīnoṁ loka hāṁka teṁ kāṁpai. ||23||
bhūta pisāca nikaṭa nahīṁ āvai,
mahābīra jaba nāma sunāvai. ||24||
nāsai roga harai saba pīrā,
japata nirantara hanumata bīrā. ||25||
Meaning
21. You are the gatekeeper at Rāma's door; none may enter without your permission.
22. All happiness is found in your refuge; with you as protector, there is nothing to fear.
23. You alone can contain your own splendour; the three worlds tremble at your roar.
24. Ghosts and evil spirits dare not come near when one chants the name of Mahābīra (Hanumān).
25. All diseases are destroyed and all pain is removed by constantly chanting the name of heroic Hanumān.
22. All happiness is found in your refuge; with you as protector, there is nothing to fear.
23. You alone can contain your own splendour; the three worlds tremble at your roar.
24. Ghosts and evil spirits dare not come near when one chants the name of Mahābīra (Hanumān).
25. All diseases are destroyed and all pain is removed by constantly chanting the name of heroic Hanumān.
Chaupāī 26–30
Devanāgarī
संकट तें हनुमान छुड़ावै।
मन क्रम बचन ध्यान जो लावै॥ २६॥
सब पर राम तपस्वी राजा।
तिन के काज सकल तुम साजा॥ २७॥
और मनोरथ जो कोई लावै।
सोइ अमित जीवन फल पावै॥ २८॥
चारों जुग परताप तुम्हारा।
है परसिद्ध जगत उजियारा॥ २९॥
साधु सन्त के तुम रखवारे।
असुर निकन्दन राम दुलारे॥ ३०॥
मन क्रम बचन ध्यान जो लावै॥ २६॥
सब पर राम तपस्वी राजा।
तिन के काज सकल तुम साजा॥ २७॥
और मनोरथ जो कोई लावै।
सोइ अमित जीवन फल पावै॥ २८॥
चारों जुग परताप तुम्हारा।
है परसिद्ध जगत उजियारा॥ २९॥
साधु सन्त के तुम रखवारे।
असुर निकन्दन राम दुलारे॥ ३०॥
Transliteration
saṅkaṭa teṁ hanumāna chuḍāvai,
mana krama bacana dhyāna jo lāvai. ||26||
saba para rāma tapasvī rājā,
tina ke kāja sakala tuma sājā. ||27||
aura manoratha jo koī lāvai,
soi amita jīvana phala pāvai. ||28||
cāroṁ juga paratāpa tumhārā,
hai parasiddha jagata ujiyārā. ||29||
sādhu santa ke tuma rakhavāre,
asura nikandana rāma dulāre. ||30||
mana krama bacana dhyāna jo lāvai. ||26||
saba para rāma tapasvī rājā,
tina ke kāja sakala tuma sājā. ||27||
aura manoratha jo koī lāvai,
soi amita jīvana phala pāvai. ||28||
cāroṁ juga paratāpa tumhārā,
hai parasiddha jagata ujiyārā. ||29||
sādhu santa ke tuma rakhavāre,
asura nikandana rāma dulāre. ||30||
Meaning
26. Hanumān rescues from danger those who meditate on him in thought, deed, and word.
27. Rāma, the king among ascetics, reigns supreme; you accomplish all his tasks.
28. Whoever comes to you with any desire obtains the boundless fruit of life.
29. Your glory pervades all four ages (yugas); your fame illumines the whole world.
30. You are the protector of saints and sages, the destroyer of demons, and the beloved of Rāma.
27. Rāma, the king among ascetics, reigns supreme; you accomplish all his tasks.
28. Whoever comes to you with any desire obtains the boundless fruit of life.
29. Your glory pervades all four ages (yugas); your fame illumines the whole world.
30. You are the protector of saints and sages, the destroyer of demons, and the beloved of Rāma.
Chaupāī 31–35
Devanāgarī
अष्ट सिद्धि नौ निधि के दाता।
अस बर दीन जानकी माता॥ ३१॥
राम रसायन तुम्हरे पासा।
सदा रहो रघुपति के दासा॥ ३२॥
तुम्हरे भजन राम को पावै।
जनम जनम के दुख बिसरावै॥ ३३॥
अन्तकाल रघुबर पुर जाई।
जहाँ जन्म हरिभक्त कहाई॥ ३४॥
और देवता चित्त न धरई।
हनुमत सेइ सर्ब सुख करई॥ ३५॥
अस बर दीन जानकी माता॥ ३१॥
राम रसायन तुम्हरे पासा।
सदा रहो रघुपति के दासा॥ ३२॥
तुम्हरे भजन राम को पावै।
जनम जनम के दुख बिसरावै॥ ३३॥
अन्तकाल रघुबर पुर जाई।
जहाँ जन्म हरिभक्त कहाई॥ ३४॥
और देवता चित्त न धरई।
हनुमत सेइ सर्ब सुख करई॥ ३५॥
Transliteration
aṣṭa siddhi nau nidhi ke dātā,
asa bara dīna jānakī mātā. ||31||
rāma rasāyana tumhare pāsā,
sadā raho raghupati ke dāsā. ||32||
tumhare bhajana rāma ko pāvai,
janama janama ke dukha bisarāvai. ||33||
antakāla raghubara pura jāī,
jahāṁ janma haribhakta kahāī. ||34||
aura devatā citta na dharaī,
hanumata sei sarba sukha karaī. ||35||
asa bara dīna jānakī mātā. ||31||
rāma rasāyana tumhare pāsā,
sadā raho raghupati ke dāsā. ||32||
tumhare bhajana rāma ko pāvai,
janama janama ke dukha bisarāvai. ||33||
antakāla raghubara pura jāī,
jahāṁ janma haribhakta kahāī. ||34||
aura devatā citta na dharaī,
hanumata sei sarba sukha karaī. ||35||
Meaning
31. You can grant the eight siddhis (supernatural powers) and nine nidhis (treasures) — such a boon was given to you by Mother Jānakī (Sītā).
32. You possess the elixir of devotion to Rāma; may you always remain the servant of Raghupati.
33. Through devotion to you, one attains Rāma and the sorrows of many lifetimes are forgotten.
34. At the time of death, one goes to the abode of Śrī Rāma, and wherever one is born, is known as a devotee of Hari.
35. Without worshipping any other deity, one who serves Hanumān alone attains all happiness.
32. You possess the elixir of devotion to Rāma; may you always remain the servant of Raghupati.
33. Through devotion to you, one attains Rāma and the sorrows of many lifetimes are forgotten.
34. At the time of death, one goes to the abode of Śrī Rāma, and wherever one is born, is known as a devotee of Hari.
35. Without worshipping any other deity, one who serves Hanumān alone attains all happiness.
Chaupāī 36–40
Devanāgarī
संकट कटै मिटै सब पीरा।
जो सुमिरै हनुमत बलबीरा॥ ३६॥
जय जय जय हनुमान गोसाईं।
कृपा करहु गुरुदेव की नाईं॥ ३७॥
जो सत बार पाठ कर कोई।
छूटहि बन्दि महा सुख होई॥ ३८॥
जो यह पढ़ै हनुमान चालीसा।
होय सिद्धि साखी गौरीसा॥ ३९॥
तुलसीदास सदा हरि चेरा।
कीजै नाथ हृदय महँ डेरा॥ ४०॥
जो सुमिरै हनुमत बलबीरा॥ ३६॥
जय जय जय हनुमान गोसाईं।
कृपा करहु गुरुदेव की नाईं॥ ३७॥
जो सत बार पाठ कर कोई।
छूटहि बन्दि महा सुख होई॥ ३८॥
जो यह पढ़ै हनुमान चालीसा।
होय सिद्धि साखी गौरीसा॥ ३९॥
तुलसीदास सदा हरि चेरा।
कीजै नाथ हृदय महँ डेरा॥ ४०॥
Transliteration
saṅkaṭa kaṭai miṭai saba pīrā,
jo sumire hanumata balabīrā. ||36||
jaya jaya jaya hanumāna gosāīṁ,
kṛpā karahu gurudeva kī nāīṁ. ||37||
jo sata bāra pāṭha kara koī,
chūṭahi bandi mahā sukha hoī. ||38||
jo yaha paḍhai hanumāna cālīsā,
hoya siddhi sākhī gaurīsā. ||39||
tulasīdāsa sadā hari cerā,
kījai nātha hṛdaya mahaṁ ḍerā. ||40||
jo sumire hanumata balabīrā. ||36||
jaya jaya jaya hanumāna gosāīṁ,
kṛpā karahu gurudeva kī nāīṁ. ||37||
jo sata bāra pāṭha kara koī,
chūṭahi bandi mahā sukha hoī. ||38||
jo yaha paḍhai hanumāna cālīsā,
hoya siddhi sākhī gaurīsā. ||39||
tulasīdāsa sadā hari cerā,
kījai nātha hṛdaya mahaṁ ḍerā. ||40||
Meaning
36. All dangers are averted and all pain is removed for those who remember the mighty hero Hanumān.
37. Victory, victory, victory to Lord Hanumān! Bestow your grace upon me as a Guru does.
38. Whoever recites this a hundred times is freed from bondage and attains great bliss.
39. Whoever reads this Hanumān Chālīsā attains success — Lord Śiva is witness to this.
40. Tulasīdāsa, ever a servant of Hari, prays: "O Lord, make your abode in my heart."
37. Victory, victory, victory to Lord Hanumān! Bestow your grace upon me as a Guru does.
38. Whoever recites this a hundred times is freed from bondage and attains great bliss.
39. Whoever reads this Hanumān Chālīsā attains success — Lord Śiva is witness to this.
40. Tulasīdāsa, ever a servant of Hari, prays: "O Lord, make your abode in my heart."
Dohā (Closing)
Devanāgarī
पवनतनय संकट हरन मंगल मूरति रूप।
राम लखन सीता सहित हृदय बसहु सुर भूप॥
राम लखन सीता सहित हृदय बसहु सुर भूप॥
Transliteration
pavanatanaya saṅkaṭa harana maṅgala mūrati rūpa,
rāma lakhana sītā sahita hṛdaya basahu sura bhūpa.
rāma lakhana sītā sahita hṛdaya basahu sura bhūpa.
Meaning
O son of the Wind, remover of calamities, embodiment of auspiciousness — along with Rāma, Lakṣmaṇa, and Sītā, please reside in my heart, O king among the gods.